Mokrá Lúka leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive a terasovej plošine pri vtoku potoka pretekajúceho obcou do Muráňa. Nadmorská výška v strede obce je 297 m n. m., v chotári 290 – 1409 m n. m. Severná časť chotára je nižšia hornatina s bukovými lesmi, ktorá klesá k terasovej plošine a do nivy, v južnej časti vystupuje z nivy do vrchoviny. Chotár tvoria granity, svory, horniny mladších prvohôr a fylity.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
Obec Mokrá Lúka sa nachádza v Muránskej doline pod vrchom Kohút, asi 2 km južne od okresného mesta Revúca. Chotár obce sa rozprestiera po oboch stranách rieky Muráň a štátnej cesty vedúcej z Revúcej do Jelšavy.
Chotár obce
Reliéf chotára je značne členitý, jeho geomorfologická štruktúra je pestrá. Zaberá rozlohu 1520 ha 18 á 26 m. Tvoria ho role, lúky, pasienky, lesy a ďalšia pôda. Jednotlivé časti obce chotára hraničia s chotármi týchto obcí: smerom na Jelšavu s chotármi obcí Revúcka Lehota a Chyžné, smerom na Ratkovú s chotármi Turčoka a Sirka, smerom na Muráň s chotármi mesta Revúca a jeho mestskej časti Revúčka. Veľkosťou patrí obec k stredným obciam Muránskej doliny.
Zachovali sa nasledovné historické chotárne názvy, názvy lesov a dolín, lúk a pasienkov:
Historické chotárne názvy z roku 1670 – V trstí, Nad zvozom, Vyše kopani, U Brodika, U kapolni, Na hrbšoku, U Ribika, Nad pustým hámrom, Pri Ištvanovom, Pri mostíku. Z roku 1706 – Cigánska hola. Z roku 1806 – Pred pustým hámrom, Na razeni, Na pasekách, Pri lavňkach, Na širokých zemiach, Pri múriku, Pod včelincom, Na bredine. Chotárne názvy z roku 1900: Rajšula, Čierne blato, Tana, Kresanda, Pred dolinou, Kuníška, Kopanky, Rúdlov hrb, Hliniská, Pod kopane, Povrazy, Vesná, Stádlo, Okrúhlá, Behírka, Na hrbku, Pred hrabím, Hrabová, Dolinky, Medzi dolinkami, Chotár, Za vodou, Lazec, Ševcová, Kríž, Na výrobiská, Ranža, Rokyčia, Benkárka, Kút, Nižo dedžiny, Konopiská, Bendová, Friše, Pod cestou, Pod krížom, Na cigánšine.
Názvy lesov, lúk a pasienkov z roku 1935 – Panská hora, Na paseky, Okrúhla, Hrabina, Hrabia, Behírka, Piasočné, Kotlina, Kováčovie uhliská, Prašivá hora, Medvediarka, Pod Hrevedovým bánom, Pod kostolnými zemami, Pri pustom hámre, Pred a pod chyžkou, Vesna, Pod Vrbovcovou, Pod rovienkami, Kresanda, Mokrenská chotárna hora, Želiarská, Skalniská, Nad studenou vodou, Pod Paľkovou lúkou, Ďurová, Dachov džial, Trešková, Homola, Prídel, Sedem studní, Dlhý džial, Dolina, Lavišky, Hlaviny, Krajcová, Sitákova rovianka, Pšolinec, Popálenia a podobne.
Nerastné bohatstvo
Rozloha chotára obce zasahuje do geomorfologických celkov Revúcka vrchovina, Železnícke predhorie a Jelšavské podolie. Práve v Jelšavskom podolí na severovýchode od Jelšavy až po Revúcu, pozdĺž rieky Muráň, v nadmorskej výške 250 – 450 m vznikali prvé trvalé osady, obce a mestá. Chotár obce tvoria granity, svory, horniny mladších prvohôr a fylity. Kvartérne nánosy Muráňa, hliny a náplavové kužele viacerých generácií prispeli k vzniku pahorkatinového reliéfu celého Jelšavského podolia. Tvárnosť povrchu výrazne ovplyvnila aj jeho osídlenie, poľnohospodárske využívanie a banskú činnosť.
Chotáre obcí Muránskej doliny, vrátane Mokrej Lúky, sa vyznačujú rôznym podzemným bohatstvom. Nájdeme tu aj rudné ložiská, štrky, piesky, kamene, podzemné vodné pramene, vápence, žulu, zlepence, bridlice, kremence, hlinu i úrodnú pôdu.
Železná ruda, dostatok dreva na uhlie a voda z riek a potokov tvorili vhodné podmienky na výrobu a spracovanie železa v Ladcoch, Vo frišoch a v Treškovej. V chotári Trešková sa aj v roku 1926 hľadala železná ruda. Bola však nájdená len málo výdatná žila, ktorá prichádzala z blízkeho Železníka, preto po jednom roku hľadanie železnej rudy skončilo. V tejto časti chotára však boli nájdené bohaté zásoby žuly, a preto bol otvorený aj kameňolom. Tu odstrelený kameň – žula sa dal kresať, kvádre z neho sa používali na výstavbu železničných tratí, tunelov a mostov.
Bohaté ložiská pieskov a štrkov sa nachádzali aj nachádzajú v časti chotárov Za vodou, Na Bendovej, Na Ševcovej a Vo Frišoch.
V časti Rúdlová sa pieskovec mlel na mlynoch na piesok. Veľa piesku prinášali aj obcou pretekajúce potoky. Naplavený i namletý piesok sa odvážal na stavby domov i do blízkej železiarne na Chyžnian Vode. Tu slúžil ako stavebný materiál a tiež ako hmota pri výrobe foriem na odlievanie železnej rudy.
Na výstavbu domov sa v chotári obce Hliniská nachádzala vhodná hlina. Z nej sa domácky vyrábali války (stavebný materiál zhotovený miešaním hliny so slamou a tvarovaním do foriem) a tiež pálené i nepálené tehly. Hlina sa zo začiatku kopala, a tak spracovávala. Túto prácu vykonávali hlavne Rómovia bývajúci v blízkej neveľkej rómskej osade – v Rúdlovej. Pozdejšie Východoslovenské tehelne v Košiciach odkúpili časti pozemkov, kde sa hlina nachádzala, bagrovali ju a odvážali do blízkej tehelne. Hliniská, Rudlov hrb a Pred dolinou boli miesta, kde sa nachádzala kvalitná hlina na výrobu tehál.
Chotár obce je bohatý na množstvo vodných prameňov. Svedectvom sú aj tri potoky pretekajúce obcou: Parobský – prameniaci pod Kohútom, Rudlová – prameniaca pod Chyžkou a Vesná – prameniaca pod Dachovým dielom. Mali dostatok vody. Ba v čase dažďov a topiaceho sa snehu v blízkych lesoch, kde pramenia, sa v obci vylievali a na pôde i obydliach obyvateľov robili až do ich zregulovania veľké škody. Tieto potoky sa pri železničnej stanici spájajú a vlievajú do riečky Muráň. Množstvo pretekajúcej vody v týchto potokoch sa nedá v súčasnosti porovnať so stavom pred napríklad päťdesiatimi rokmi. K podzemným prameňom vody patria aj mnohé studničky, ktoré sa v chotári obce nachádzajú a doposiaľ aj využívajú. Najznámejší je horský prameň Hvarná voda nachádzajúci sa v lese nad mlynom. Táto voda podľa údajov z kroniky a ústneho podania z pokolenia na pokolenie, bola stále obľúbená ako chutná pitná voda i voda s liečivými účinkami. Podľa vyšliapaných chodníčkov v lete i v zime je aj dnes vyhľadávaná. Jej liečivé účinky pri žalúdočných a očných chorobách sa však laboratórne nedokázali.
Ďalšie studničky v chotári obce sa nachádzajú Na stádle, Na Krajcovej a Na dlhom dieli. Tieto sú však pre svoju vzdialenosť obyvateľmi už menej vyhľadávané. Využíva ich hovädzí dobytok a lesná zver. Studničky boli aj na jednotlivých lúkach Pod krížom, Na sihlinách, Medzi dolinkami a Na krajnej bendovej. Hodne ich využívali ľudia pri práci. Vodu naberali do rúk a klobúkov a tak pili. Hovorí sa, že keď bolo veľké sucho a studničky vyschli, vybrali sa ich ženy – vdovice čistiť. Pri čistení spievali náboženské piesne, modlili sa a privolávali dažde. V mnohých prípadoch sa vraj dažďa aj dovolali.
Do chotára obce Za vodou zasahuje aj časť vodnej nádrže Miková, ktorá je zásobárňou priemyselnej vody pre spracovanie magnezitu v závode SMZ, a. s., Jelšava a SLOVMAG, a. s., Lubeník. V obci je vybudovaný vodojem Muránskeho skupinového vodovodu.
Rastlinstvo
Geografická poloha, rozmanité prírodné podmienky a nadmorská výška podnietili vznik pestrého a druhovo bohatého rastlinného krytu. Najčastejšie sa na lúkach, pasienkach i lesoch objavujú trávy, kvety a rastliny.
Na vlhkých lúkach v katastri obce rastie záružlie močiarne, iskerník prudký, iskerník plamenný, ostrica žltá, ostrica zajačia, škripina lesná, kukučka lúčna, vrbica vrbolistá, štiav lúčny, pálka širokolistá, ďatelina lúčna, púpava lekárska a nátržník husí. Na niekoľkých miestach chotára sa niekedy vyskytovala vzácna vachta trojlistá. Dnes sa už v týchto lokalitách nevyskytuje.
V porastoch pozdĺž rieky Muráň a v chotári obce rastie vŕba krehká, vŕba biela, brest väzový, jelša lepkavá, kalina obyčajná, bršlen európsky, žihľava dvojdomá, pakost močiarny, túžobník brestový, lopúch menší, aj nebezpečná invázna rastlina – krídlatka japonská. Nájdeme tu aj liečivé rastliny repík, zemežlč, pamajorán a ľubovník bodkovaný. V dubovo-bukových lesoch možno vidieť lipkovec marinkový, zubačku ciguľnonosnú, chochlačku plnú, tôňovku voňavú, veternicu hájnu, lipnicu hájnu, chlpaňu hájnu, papraď samčiu, zvonček broskyňolistý a sladič obyčajný. Z chránených druhov okolité lesy obýva ľalia zlatohlavá, kruštík širokolistý, prilbovka dlholistá, hniezdovka hlístová, aj lykovec jedovatý.
Na rozlohe 1087 ha lesov sa nachádza významné lesné bohatstvo. Lesy obklopujú obec z oboch strán. Prevládajú listnaté lesy. Vo vyšších nadmorských výškach sa nachádzajú aj spoločenstvá zmiešaného lesa, kde môžeme nájsť napríklad dub s borovicou, smrekom i jedľou.
V listnatých lesoch v chotári obce najčastejšie nájdeme duby, buky, hraby, brezy, osiky a jelše a veľa vŕb a topoľov. Z krovín sa u nás nachádza hloch, kalina a baza. V niektorých lokalitách je flóra zastúpená aj malinami, černicami, šípkami i trnkami. Menej sa vyskytujú lesné jahody. V okolitých lesoch sa vyskytuje aj množstvo rozličných húb. V chotári obce môžeme nájsť dubáky, kozáky, kuriatka, rýdziky, hlivy a iné.
Živočíšstvo
Živočíšstvo žijúce v chotári obce patrí do oblasti tzv. západokarpatskej fauny. Okolité lesy, lúky, močiare, potoky a rieka Muráň vytvárajú vhodné podmienky pre rôzne druhy živočíchov. Domov tu našli vtáky, ryby, drobné cicavce, mäsožravá i vysoká zver.
Močaristé pozemky a bažiny boli typickým miestom, kde sa v Mokrej Lúke vyskytovalo veľké množstvo žiab. Sústreďovali sa Na bendovej, Na záhrade, Za humnami a ich koncertovanie bolo počuť široko-ďaleko. Mäso z nich bolo v minulosti pochúťkou mnohých obyvateľov obce i okolia.
Na poliach, v blízkych lesoch i pri obydliach možno uviedieť rôzne druhy vtákov. Najčastejšie sú to vrabce, lastovičky, čížiky, strnady, sýkorky a stehlíky. Objavujú sa aj sojky, jastraby, krahulce, sovy, bociany, myšiaky a kuviky.
Z cicavcov často vidno myši, krty, hraboše, potkany, občas aj ježa, hranostaja, veveričku, lasicu a lesného zajaca.
Z mäsožravcov tu ojedinele vídať vlka, kunu, častejšie líšku a mačku divú, zriedkavosťou nie je ani rys. Spomínanej zveri žije dnes už oveľa menej ako v minulosti. Vysoká a lesná zver je zastúpená diviakmi, srncami a jeleňmi. Sem-tam sa objaví aj medveď. Z plazov v chotári možno vidieť jašterice, užovky a slepúchy (medovky). Dosť častá je aj zmija a vretenica.
Rieky a potoky boli podľa kroniky z roku 1935 bohaté na ryby a raky. Vyskytovali sa tu najmä pstruhy, slíže, jalce a hlavátky.
Podnebie
Chotár obce patrí k oblastiam, ktoré majú mierne chladnú klímu. Priemerné januárové teploty sa pohybujú okolo -6 °C, júlové teploty +17 °C. Najteplejšími a najslnečnejšími mesiacmi sú júl a august. Ročná výdatnosť zrážok je 800 – 900 mm za rok. Vyskytujú sa aj výdatné dažde. Snehová prikrývka pretrváva zvyčajne 100 až 120 dní do roka. Najviac snehu je v mesiacoch január a február. Jeho priemerná výška je 10 – 25 cm. Prvé mrazy začínajú v polovici októbra. Sneh, ktorý napadne koncom novembra, sa zvyčajne už udrží celú zimu. Prvé lejaky začínajú koncom apríla.
Súčasný vývoj počasia sa dá ťažko porovnávať s priebehom počasia spred niekoľkých rokov. Bývajú roky suché aj mokré. Obidva nepriaznivo pôsobia na vegetáciu i množstvo úrody na poliach i v záhradkách obyvateľov, ale i na hospodárske výsledky Poľnohospodárskeho družstva či súkromne hospodáriacich roľníkov.
Zdroj: brožúra Mgr. Rudolfa Repáka a kolektívu autorov “Mokrá Lúka“, 1998