Obec sa spomína v r. 1427 ako vlastníctvo Jelšavského panstva. Obyvatelia sa zaoberali pálením uhlia, hutníctvom, kováčstvom a garbiarstvom, od 18. stor. výrobou železa, neskôr tiež poľnohospodárstvom. Evanjelický a. v. kostol je z roku 1785 a rímsko-katolícky kostol z roku 1721, má pôvodné zariadenie a strop.
Zaujímavosti
Obydlia
V obci ešte aj dnes vidieť niekoľko typov obydlí:
1) Domy postavené vedľa seba – dlhé dvory
2) Domy so spoločnými strechami
3) Domy s dvormi oproti sebe
4) Gazdovské domy
Názvy dvorov
Predpokladá sa, že názvy dvorov sú odvodené od priezvísk obyvateľov, ktorí tu bývali už od roku 1560. Ako napr.: do Dachó, do Cupky, do Vizrona, do Kuči, do Deläka, do Piljanó, do Ševcó, do Bobkó, do Kiseló, do Strinkó atď.
Nárečie
Nárečie v obci je veľmi zaujímavé:
,,Ťisíc ďevecto siadmom som narukoval do Lušenca gu dvacäťim päčim. Potom som prišól domó. Tri manébre som spravil a f štrnáctom bio (hybaj) zaz do vojni. Prvia po mobilizácii zmo išli do Premisla a potom zmo išli gu Nemcovi. Potom zmo išli do Ravaruské a tam som búl ranení. Za tricedva rokó som gulu f sebe nosil f pravom boku. Potom mi jú dochtor Čipka v Revúci vibral. Koj mi jú viberúval, aš pot čiakól z neho. Ak som se vihojil, zaz som išól na front do Karpát. Tu bulo vojska ani šervenich mrevcó.”
(J. Balážik v roku 1974, vtedy 84-ročný)
Školstvo a vzdelanosť
V obci sa škola po prvý raz spomína vo vizitačnej zápisnici z roku 1653. Učiteľom bol Tobiáš Partoris. V roku 1730 bola v obci zriadená rímsko-katolícka a v roku 1785 spolu s kostolom evanjelická škola. O tom, že vzdelaniu Mokrolúčania venovali veľkú pozornosť, svedčí aj prehľad o počte obyvateľov obce s vysokoškolským vzdelaním od roku 1920: inžinieri-46, učitelia-42, lekári-10, právnici-7 a zverolekári-5.
Kto obec Mokrú Lúku navštívi, iste neoľutuje. Stretne milých, zaujímavých ľudí, spozná ich život, kultúru a nárečie.